Vzor americkej vlajky na pozadie

ČRIEPKY MINULOSTI – JÚN

Rubrika ktorou si chceme každý mesiac pripomenúť dátumy z oblasti automobilového sveta sa budú týkať všetkých zaujímavých automobilových historických udalosti a sveta okolo auto áut. Ak budete mať námety do tejto rubriky radi ich uvítame na garage42@garage42.sk.

6. Júna, 1933

PRVÉ AUTO KINO (Camden, NJ, USA)

V roku 1933 bolo otvorené prvé auto kino, hneď potom čo Richard Hollingshead získal patent (Drive-In Theater vydaný 16-mája 1933) a povolenie na prevádzku kina, kde návštevníci mohli ostať sedieť vo svojich automobiloch. Išlo o prevratnú novinku v oblasti zábavy i keď v tej dobe ešte neexistovali stojany s inštalovaným reproduktorom na každom parkovacom mieste.

Vstupné bolo 25 centov na auto a 25 centov na každú osobu. Prvý film ktorý návštevníci auto kina mohli vidieť bola anglická komédia Wives Beware (Two White Arms, UK), v hlavnej úlohe Adolphe Menjou a krásnou Margaret Bannerman. Prvé auto kino nikdy nemalo kvalitného zvuku ako tomu bolo od roku 1949, kedy zanikol patent R. Hollingshead a nastal rozmach auto kín po celom území USA.  Jedným z najväčších bol All-Weather Drive-In z Copiague v New Yorku, ktorý predstavoval parkovacie miesto pre 2 500 áut, detské ihrisko a reštauráciu s kompletnými službami, to všetko na pozemku s rozlohou 28 akrov. Najväčší rozkvet auto kin (Drive-In) nastal koncom 50. rokov až do polovice 60. rokov. Odhaduje sa, že vzniklo viac ako 5000 auto kín.

Reklama na auto kino (Drive-In)
Adolphe Menjou a Margaret Bannerman

Adresa prvého auto kina: 2901 Admirál Wilson Boulevard,  Pennsauken, NJ 08109

19. Júna, 1966

FORD VYHRAL LE MANS

Keď sa v roku 1966 skončilo 24 hodín Le Mans, bol to Ford GT40 na prvom, druhom a treťom mieste, čo znamenalo, že prvýkrát vyhral preteky americký automobil. S tromi Fordmi Mk. II sa počas poslednej zastávky v boxoch, Henry Ford II rozhodol zinscenovať reklamnú fotografiu v cieli, pričom všetky tri prešli takmer súčasne. Tak sa aj stalo… Ken Miles dostal príkaz spomaliť.

Vedúce vozidlo č. 1, ktoré riadili Ken Miles a Denny Hulme, prekročilo cieľovú čiaru vedľa auta č. 2, ktoré riadili Bruce McLaren a Chris Amon, pričom ich následovalo 3 vozidlo s číslom 5. Vozidlá č. 1 a č. 2 absolvovali 360 kôl, ale vozidlo č. 2 začalo svoj štart o niečo viac vzadu v celkovom štartovnom poli. Technicky to znamenalo prvenstvo a pôvodne prvé auto s číslom 1 (K.Miles – D.Hulme) tak skončilo na druhom mieste. Ken Miles, bol po pretekoch mrzutý ale nakoniec sa vyjadril ako pravý chlap “Samozrejme, som sklamaný, ale čo s tým urobíte.”

23. Júna

1971 – DEBUTOVAL FILM LE MANS SO STEVE MCQUEENOM

“Le Mans”, v hlavnej úlohe Steve McQueen ako jazdec tímu Porsche, debutoval v kinách v tento deň v roku 1971. Vo filme McQueenova postava Michael Delaney jazdí na Porsche 917K proti svojim súperom, samozrejme, všetko uprostred milostného príbehu. Na vylepšenie akcie film využíva skutočné zábery zachytené počas pretekov 24 hodín Le Mans v roku 1970. McQueen, vášnivý vodič pretekárskeho auta, sa dokázal priblížiť k reálnej podobe pretekov a množstvo závodných scén natáčal sám osobne. Samozrejme, že boli použité skutočné autá Porsche 917 z predchádzajúceho roku 1970.

Oficiálny plagát k filmu Le Mans

Steve McQueen, vlastným menom Terence Stephen McQueen, sa narodil 24. marca 1930. Hral v mnohých ďalších filmoch, vrátane The Cincinnati Kid, The Thomas Crown Affair, The Getaway, Nominácia na Oscara The Sand Pebbles a Papillon. Pre automobilových nadšencov sa film Bullit (Bullitov prípad) radí medzi špičku svojich filmov vďaka svojej divokej naháňačke cez San Francisco.

Okrem herectva sa McQueen zúčastnil profesionálnych automobilových pretekov. V roku 1970 dokonca získal víťazstvo v triede na pretekoch 12 hodín Sebringu so spolujazdcom Petrom Revsonom v ich trojlitrovom Porsche 908/02. Celkové prvenstvo im chýbalo len o 23 sekúnd, keď v päťlitrovom Ferrari 512S prehrali s Mariom Andrettim, Ignaziom Giuntim a Niňom Vaccarellom.

25. Júna

1956 – POSLEDNÝ PACKARD OPUSTIL FABRIKU V DETROIDE

Posledný skutočný Packard vyšiel zo závodu Packard v Detroite v tento deň v roku 1956. Meno žilo ďalšie dva roky na preznačených studebakeroch postavených v Indiane. Značka Packard sa údajne narodila zo sporu, ktorý sa začal v roku 1898 medzi Jamesom Wardom Packardom a Alexandrom Wintonom, zakladateľom Winton Automobiles.

Packhard Patricion 4door
Packhard Patricion 4door

Posledným autom ktoré zišlo z linky bol štvordverový Packard Patrician. Packard zostal špičkovou luxusnou automobilkou v Spojených štátoch až do druhej svetovej vojny a zostal nad vodou tým, že ponúkal rozmanitejšiu zostavu luxusných vozidiel ako jeho konkurenti. V roku 1950 začal predaj klesať. Po nádejnej fúzii so Studebakerom predstavenstvo považovalo autá za príliš drahé na výrobu. Vtedajší prezident novo zlúčenej spoločnosti James Nance sa v roku 1956 rozhodol ukončiť výrobu packardov v závode v Detroite. Niektorí vedúci pracovníci však videli hodnotu v názve a jeho používanie pokračovalo na opätovne označených Studebakeroch. Cieľ vytvoriť dostatočný príjem na to, aby opäť vyrobil luxusný Packard, zlyhal. V roku 1958 sa značka chopila existencie a ukončila históriu Packardu.