16. JÚLA 1935
Nainštalovaný prvý parkovací automat
V tento deň v roku 1935 bol na ulici v Oklahoma City nainštalovaný prvý platený parkovací meter v USA. Do konca dňa ich nainštalovali 175. Projekt navrhol novinár Carl Magee. Mesto tým sledovalo uvoľnenie parkovacích miest popri cestách v centre mesta. Jediný efekt však bol ten, že ľudia mali ťažšie vrecka kvôli centom na parkovanie. Hodina státia stála 5 centov.
14. JÚLA 1915
Chevrolet kúpil spoločnosť Mason Motor Company
V prvej štvrtine 20. storočia sa v Spojených štátoch objavili tisíce výrobcov automobilov. Väčšina z nich prežila len niekoľko rokov. Niektorí to vydržali o niečo dlhšie, ako napríklad Mason Motor Company z Iowy. Mason, neskôr Mason-Maytag, ktorý bol založený v roku 1906, prešiel začiatkom roku 1910 po predaji do rúk Fredericka Maytaga z dôvodu vážne zlého riadenia spoločnosti. Neskôr sa fabrika presťahovala do Flintu v Michigane po tom, čo Maytag opustil spoločnosť, ktorá sa opäť vrátila do rúk Masona. Aby spoločnosť prežila, prijala zmluvy na výrobu motorov a iných dielov pre novú spoločnosť Chevrolet. To však jednoducho nestačilo. Mason, ktorý čelil zúfalým okolnostiam, vyhlásil bankrot. Chevrolet pod vedením spoluzakladateľa Williama Duranta kúpil spoločnosť a použil továrne Mason na výrobu svojich automobilov. Spoločnosť Mson bola úplne rozpustená, keď GM kúpil Chevrolet v roku 1918.
Prvé auto spoločnosti Mason Motor Company zišlo z montážnej linky Des Moines v Iowe v roku 1906. Edward Mason, právnik, financoval spoločnosť pre svojich miestnych mechanikov, bratov Freda a Augusta Duesenbergovcov. Bratia navrhli auto a hnacie ústrojenstvo a viedli vedenie a montáž automobilky Mason. Známim je aj marketingový ťah kedy nechali automobil Mason jazdiť po schodoch budovy mestského zastupiteľstva štátu Iowa. Ďalšie reklamy sa chválili vynikajúcou palivovou úspornosťou dvojvalcového motora Duesenberg a tvrdili, že dokáže prejsť až 475 míľ na 18 galónoch benzínu. Automobil Mason v roku 1906 stál 1 250 dolárov.
13. JÚLA 1805
Test prvého obojživelného vozidla
Oliver Evans bol americký vynálezca, je považovaný za otca obojživelných vozidiel Keď mestská rada vo Philadelphii oznámila obavy z problému odstraňovania piesku z dna v mestskom prístavisku, Evans rýchlo ponúkol riešenie. Presvedčil predstavenstvo, aby financovalo výstavbu obojživelného bagrovacieho stroja poháňaného parou.
Jeho úsilie zrodilo prvé vozidlo s vlastným pohonom na území Spojených štátov. V tento deň roku 1805 bolo prvýkrát testované. Bolo to tiež prvé známe obojživelné vozidlo s vlastným pohonom na svete. Evans postavil plávajúci bager a pripevnil motor ku kolesám, aby ho mohol dostať zo súše na rieku. Podľa Evanovho príbehu to fungovalo perfektne, ale bolo známe, že svoje úspechy preháňal
11. JÚLA 1899
Založenie spoločnosti FIAT
Keď gróf Emanuele Cacherano z Bricherasia oznámil ochotu investovať do podnikania s kočiarmi bez koní (automobilov), Giovanni Agnelli na výzvu odpovedal a pridal sa ako spoluinvestor. Agnelli zaplatil 400 dolárov za kúpu založenia Fabbrica Italiana di Automobili Torino, ku ktorému došlo v tento deň v roku 1899. Talianska automobilová továreň, Turín alebo FIAT, ako je známe, otvorila svoju prvú továreň v roku 1900 s Agnellim vymenovaným za výkonného riaditeľa. Dohliadal na 35 zamestnancov, ktorí v tom roku vyrobili 24 automobilov. Výroba vzrástla na 135 automobilov v roku 1904 a 1149 automobilov v roku 1906. V tom čase FIAT otvoril svoje prvé obchodné zastúpenie v New Yorku
10. JÚLA 1962
Patent na trojbodový bezpečnostný pás
Švédsky inžinier Nils Bohlin získal americký patent na svoj trojbodový automobilový bezpečnostný pás “na použitie v civilných vozidlách” dňa 10.Júla roku 1962. Spoločnosť Volvo najala Bohlina o štyri roky skôr ako prvého hlavného bezpečnostného inžiniera spoločnosti. V tom čase sa bezpečnostné pásy zriedka používali mimo automobilových pretekov, pretože bežný systém brušných pásov tej doby často viedol k vnútorným zraneniam pri nehodách.
Ako nápravu problému Bohlin navrhol trojbodový systém bezpečnostných pásov, ktorý sa používa dodnes. Hlavnou výhodou Bohlinovho dizajnu je jeho schopnosť zaistiť hornú aj dolnú časť tela pri kolízii. Dizajn sa stal štandardom vo všetkých sériových automobiloch do konca 1970. rokov. Bohlin to umožnil uvoľnením práv na svoj patent, čo umožnilo iným výrobcom automobilov možnosť ho používať a zaistiť bezpečnosť motoristov všade na svete.
9. JÚLA 2009
Posledný Chrysler PT Cruiser
Aké zaujímavé a zábavné auto. Crossover? Dodávkový automobil? Hatchback? Môžete ho nazvať akokoľvek a vždy budete mať pravdu. Posledný z nich zišiel z montážnej linky 9. Júla v roku 2009. Ale rovnako ako u všetkých príbehov, aby ste mali koniec, musíte najprv začať. História PT Cruiser začína umierajúcim plemenom Plymouth. S vydaním Plymouth Prowler (Chrysler Corp) sa snažili udržať loptu v pohybe v štýle retro alebo Hot Rod. Ďalším produktom, ktorý by patril do tejto retro kategórie mal byť Plymouth PT Cruiser.
Rovnako ako Prowler, vývoj PT Cruiser prišiel počas retro revolúcie v automobilovom priemysle. Koncom 90. rokov a začiatkom 21. storočia bolo možné mať nespočetné množstvo vozidiel vyvolávajúcich nostalgiu. Medzi nimi nový VW Beetle, Chevrolet SSR a HHR (navrhnutý Nesbittom), Ford Thunderbird a vylepšený Mini Cooper. (Tu sú tie, ktoré by ste si mali teraz kúpiť!) Zatiaľ čo Prowler takmer nenastavil žiadne predajné rekordy, nový PT, čiže Personal Transport, Cruiser pri svojom uvedení na modelový rok 2001 vyvolal vážny rozruch.
Koľko bolo vyrobených PT?
Nový model Chrysler si už na začiatku získal kult, ktorý pretrváva dodnes. S rôznymi úrovňami výbavy, vrátane možnosti dvojdverového kabrioletu a „vysokovýkonného modelu GT“, sa PT Cruiser ocitol ako dostupný pre širokú verejnosť. Do polovice marca 2006 vyrobil Chrysler miliónty model. Keď sa v tento deň v roku 2009 výroba skončila, celosvetová produkcia presiahla viac ako 1,35 milióna.
Jedno sa musí však uznať. Či už ste fanúšik, alebo neprajník tohto modelu. Vždy upriamite na neho svoju pozornosť. Je to tak, či už chcete, alebo nechcete, postupom času sa z PT stane kultové auto ako napríklad Beetle.
8. JÚLA 1968
Stávka robotníkov DODGE
V tento deň v roku 1968 Dodge revolučné odborové hnutie (DRUM), ktoré pozostávalo z čiernych automobilových robotníkov, vstúpilo do štrajku proti zlým pracovným podmienkam v montážnom závode Dodge Hamtramck. V čase štrajku bolo odhadom 70 percent pracovníkov v závode čiernych, ale bolo mimoriadne zriedkavé, aby sa čierni muži alebo ženy dostali na akúkoľvek manažérsku pozíciu v automobilovom priemysle. Toto pozorovanie sa stalo hlavným dôvodom štrajkujúcich pracovníkov. Viac ako 4000 zamestnancov štrajkovalo necelé tri dni počas ktorých sa nevyrobilo viac ako 3000 automobilov.
Čo bolo potom?
Samotný štrajk je považovaný za dôležitú súčasť hnutia za občianske práva. Forma odborovej organizácie “Revolučné zväzové hnutie” sa rozšírila do iných automobilových závodov v Detroite vrátane Fordu.
7. JÚLA 1924
Sa narodil budúci dizajnér pre Ferrari a Alfa Romeo, Carlo Chiti
Taliansky automobilový dizajnér Carlo Chiti, sa narodil v tento deň v roku 1924 v Toskánsku. Počas dospievania sa vypracoval a vyštudoval inžiniersku školu v Pise. V čase, keď v roku 1953 promoval, už získal prácu v Alfe Romeo. Medzi jeho prvé úlohy ako autoinžiniera patril návrh Alfy Romeo 3000CM. Po ukončení závodnej sekcie u Alfa Romeo sa Chiti zamestnal vo Ferrari.
Vo Ferrari pomohol navrhnúť auto, ktoré vyhralo šampionát Formuly 1 v roku 1958, 246 F1. Podieľal sa tiež na vývoji Ferrari 156 Sharknose. Pretekár Phil Hill doviedol toto auto k víťazstvu v šampionáte F1 v roku 1961. Po roztržke s Enzom Ferrarim, Chiti opustil spoločnosť a nakoniec sa pripojil k novému konkurenčnému domu Alfy, Autodelte.
Ako vedúci inžinier vyvinul V8 a plochú V12 pre pretekárske vozidlá Alfa, obe sa ukázali ako úspešné. Dominovali na majstrovstvách sveta v roku 1975 a majstrovstvách sveta v športových automobiloch v roku 1977. Keď si ľudia všimli jeho schopnosť navrhovať fantastické motory, opustil Alfu a založil Motori Moderni. Tam sa zameral na výrobu motorov pre Formulu F1. V roku 1994 Chiti zomrel v Miláne.
6. JÚLA 1961
Posledný vyrobený Renault CV4
Renault CV4, navrhnutý v tajnosti francúzskymi inžiniermi počas nacistickej okupácie Francúzska, začal prvýkrát schádzať z montážnej linky v roku 1947. Vývoj malého auta sa začal v roku 1940, keď Louis Renault nariadil svojmu tímu „vyrobte z neho auto ako Nemci. “ Renault, údajný nacistický kolaborant, mal na mysli Volkswagen. To, čo prišlo na trh, si vyslúžilo prezývku „La motte de beurre“ (hrudka masla). Rovnako ako u VW Beetle, názov pochádza z jeho vzhľadu. Prvým autám sa väčšinou dostával svetložltý náter, pripomínajúci farbu másla.
Výroba vozidla začala s motorom o objeme 760 cm3, ktorý bol spojený s trojstupňovou manuálnou prevodovkou. Do roku 1950 predaj tohto auta dosiahol viac ako 40 000 kusov, čo na také malé auto nie je málo. Rovnako ako jeho konkurent od VW, auto by zostalo počas svojej výroby relatívne nezmenené. Do ukončenia produkcie 6. Júla 1961 zišlo z montážnej linky 1 105 543 kusov. Bolo to prvýkrát, čo sa francúzskeho auta predalo viac ako milión kusov.
4. JÚLA 1903
Prvá pretekárka
V tento deň v roku 1903 sa Dorothy Levittová stala prvou Britkou, o ktorej sa v tlači informovalo, že súťažila v automobilových pretekoch. Levitt, ktorá jazdila na 12-koňovom Gladiatore, obsadila prvé miesto vo svojej triede na Southport Speed Trials, ale v jej zasvätení do automobilových pretekov je toho viac, než by sa mohlo zdať. Jej vstup do pretekov bol zámerný a považoval sa za vynikajúci reklamný kúsok, ktorý zorganizoval jej šéf z Napier Car Company. Pôvodne Dorothy pracovala u Napier ako sekretárka a jazdiť sa učila pár dní pred štartom spomínaných pretekov v Southport. Jej atraktívny vzhľad mal prilákať množstvo záujemcov, ktorím mal byť následne ponúkaný automobil z produkcie Napier.
Ukázalo sa, že jeho kaskadérsky kúsok viedol k tomu, že objavila prirodzené schopnosti ako vodička, ako aj pretekárka na motorovom člne a pilotka lietadla. Levitt vytvorila niekoľko prvých rekordov, vrátane „najdlhšej jazdy dosiahnutej dámou vodičkou“. Za necelé dva dni absolvovala na 8HP De Dion-Bouton z Londýna do Liverpoolu. Cestovala s oficiálnym pozorovateľom, svojím domácim miláčikom pomeranským psom Dodom a revolverom. Levitt dokonca naučila kráľovnú Alexandru a kráľovské princezné jazdiť na automobile. Levitt bola tiež prvým človekom na svete, ktorý vytvoril rýchlostný rekord vo vode. Dosiahla aj niekoľko letových rekordov. Vo veku 40 rokov, v roku 1922, bola Levitt nájdená mŕtva vo svojej posteli. Jej úmrtný list uvádzal ako príčinu smrti „otravu morfínom, trpela srdcovým ochorením“.